...lebo každý má tak trochu tendenciu veriť. Prinajmenšom aspoň dúfať.
Nádej umiera posledná. To si povedal pravdepodobne každý jeden človek postihnutý túžbou zmeniť nemeniace, pričom každý dúfal v to, že v jeho prípade sa stane zázrak. Nie som iný.
Keď sa už nedá robiť nič...keď strácame dosah...
Nikto nemyslí na dôsledky. Málokto tuší, že tým seba ničí. Niekto si povie, že to za to stojí. A každý chce vrátiť čas po tom, ak sa to preňho skončí zle.
Vrátiť čas...načo ? Zmieriť sa so situáciou, pustiť trochu slanej vody a kráčať ďalej. Návod na šťastný život. No kto to dokáže... ?
Každý dúfa v niečo iné. No dúfame všetci.
Ja verím. Dúfam. Mám nádej. Ako aj vy ostatní. Ale ostávam triezvy.
...lebo každý má tak trochu tendenciu veriť. Prinajmenšom aspoň dúfať.